Obec Breznička leží v Ondavskej vrchovine v nadmorskej výške okolo 224 m. Pod súčasným názvom ju poznáme od roku 1927. Avšak od jej prvej zachovanej zmienky z roku 1430 ju sprevádzalo názvov niekoľko. V spomínanom roku 1430 Brezničku volali Novabrizou, neskôr ju poznali ako Kysbriznicze (1454), Mala Breznicza (1773), Brežnička (1920), Breznička (1927); po maďarsky Kisbresnice, Kisberezsnye.

Obec, založená na zákupnom práve, patrila panstvu Stropkov. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza, že postupne bola vo vlastníctve rodu Perényiovcov, od roku 1567 Pethöovcov, od 18. storočia patrila rodine Hadik-Barkóczyovcov.

Prvé písomné záznamy, spomínajúce Brezničku, sú v listinách o darovaní stropkovského panstva šľachticom z Perína v rokoch 1408 a 1410. O dve desaťročia neskôr (1430) sa v listinách tohto rodu spomína obec opäť v súvislosti s dedičskými záležitosťami rodových vetiev.

Etymológia názvu sa vzťahuje na neďalekú staršiu obec Breznica, pričom sa v toku času tento vzťah vyjadroval najprv výrazom „Nová Breznica“, neskôr „Malá Breznica“ a od začiatku 20. storočia došlo k úprave na jednoslovné Breznička v zmysle „menšej Breznice“.

Predpokladá sa, že obec založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia.

Až do 17. storočia bola Breznička nepretržitou majetkovou súčasťou stropkovského panstva. Podľa zápisov v urbároch stropkovského panstva z rokov 1557 a 1567 vo valašskej dedine Breznička hospodáril šoltýs a poddanské domácnosti. V roku 1600 malo sídlisko jedenásť obývaných poddanských domov, dom šoltýsa, ale aj pravoslávneho farára, lebo tam bol aj kostol, o čom je doklad k roku 1601. Breznička bola stredne veľkou dedinou. V 17. storočí poddanské domácnosti chudobneli.

V roku 1715 mala 6 opustených a 10 obývaných domácností, v roku 1787 mala obec 26 domov a 173 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 199 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom, drevorubačstvom a uhliarstvom.

Počas 1. svetovej vojny obec evakuovali. Povodeň v roku 1926 spôsobila hospodárske škody. V rokoch 1943-45 pôsobili v okolí obce partizánske skupiny. JRD založené v roku 1952 sa v roku 1953 rozpadlo, znovu bolo založené v roku 1959. V roku 1970 počet obyvateľov stúpol na 209. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Stropkove a Svidníku.

V súčasnosti žije v obci 131 obyvateľov.  Veľkosť katastra je 584 ha. V obci je kultúrny dom, dom smútku a gréckokatolícky chrám z roku 1787 (NKP).